Pracovala som ako pokladníčka v Bille. Príde rozhorčený zákazník, že som mu vydala falošných 50 korún. Pozerám naň, a požiadam ho, aby mi ju teda ukázal. Nič sa mi na nej nezdalo divné, no on mi zrazu povedal, že na bankovke s hodnotou 50 korún je iba jedna hlava a nie dve. Ja mu vravím, že vždy tam boli spolu sv. Cyril a Metod, no neverí mi a rozhodne sa, že s tým peniazom ide do banky a potom sa príde sem opäť sťažovať aj s políciou, ktorá ma vraj na mieste zatkne, že rozdávam 50 korunačku s dvomi hlavami. Doteraz sa však ešte neukázal a to som v Bille po tomto incidente brigádovala ešte dva roky.No kde ste, ujo???
A opäť niečo z histórii Billy. Ako vždy si pokojne sedím v pokladni, keď tu zrazu príde dáma v staršom veku a s veľkým plačom mi oznamuje, že sme jej ukradli lístkové cesto. Chcela odvolať kolegyňu, ktorá jej ho blokovala a keď ju zazrela, tak ju opľula a povedala, že jej to mrazené lístkové cesto zjedla a môže sa ísť hanbiť. Vedúci predajne chcel zachrániť situáciu, tak jej chcel teda to lístkové cesto ešte jedno dať s tým, že to zaplatí on. No vtom prišiel ďalší zákazník, že dakto si v košíku zabudol lístkové cesto. Pani keď to zbadala, vzala ho do ruky a hodila po tej predavačke s tým, že ju mala upozorňiť, že ho tam zabudla. a odišla bez lístkového cesta, že už ho nechce. To si už ozaj má predavačka všímať aj zakúpený tovar??
Do tretice všetko dobré, tak ešte jedna príhoda z Billy. V ten deň malo ísť všetko vybrané mäso za polovičnú cenu. Samozrejme, ľudia tam už stáli od rána od šiestej, pričom " šťastná hodinka" trvala od dvanástej do jednej. Po otvorení predajne sa všetci ľudia rozbehli k mäsu a hádzali do košíka všetko, čo im prišlo pod ruku. No tí, čo boli pomalší, začali brať mäso z košíkov iných čo viedlo až k bitke. Potom sa im podarilo jedno kurča roztrhnúť na dve polovice a so spokojným výrazom v tvári sa ma spýtali, či sa nedá každému navážiť polka kurčaťa. Keď už žiadne mäso v regáloch nebolo,bolo úlohou skladníka ho doložiť. No akonáhle sa dvere skladu otvorili, celý dav sa rozbehol k nemu a doslova mu mäso trhali z vozíka. Tí, čo boli vzadu, boli ochudobnení, tak sbs-kár, čo tam bol začal to mäso po ľuďoch vzadu hádzať ešte s vtipnými poznámkami :"Chytaj Dunčo!!" Na jeho prekvapenie , zákazníci mu ďakovali, ako im pomáha. Po skončení šťastnej hodinky zostala v Bille doslova spúšť. Polodopité nápoje, nahryznuté pečivo, tovar váľajúci sa po zemi a zničené predavačky.
Okrem iného sme si neraz v supermarkete vypočuli, že tam chýbajú skrinky pre psov, ktorí čakajú na svojich pánov, aby predavačky všetko vedeli o tovare v predajni, pričom častokrát ho ukladal samotný dealer a pokladníčky nemajú predstavu o tom, čo je v obchode, keď musia v pokladni sedieť celú pracovnú dobu. Neviem, či si niekto myslí, že predavačka je robot, ktorý automaticky všetko vie. Treba ja trochu trpezlivosti.
A na záver ešte pridám moju osobnú skúsenosť po tom, čo už robím v drogérii. Mladá slečna, mohla mať asi 25 rokov, sa ma spýtala na cenu riasenky. Povedala som jej, že stojí 290 korún. Vtom sa na mňa osopila a povedala, že prečo zdražujem ceny, lebo predtým stála 267, no odkedy tam ja robím, stojí viac. Márne som sa jej snažila vysvetliť, že ja s cenami nič nemám, aj tak odišla so slovami, že sa sem už nikdy nevráti. Hm, aspoň máme o jedného frflavého zákazníka menej. Zhodou okolností v ten istý deň si pani v strednom veku kupovala farbu na vlasy v hodnote 89,90. Dala mi sto korún a ja som jej logicky vydala desať korún. Prekvapená na mňa pozrela, že prečo som jej vydala tak málo, keď tá farba 90 korún nestojí. Vysvetľujem jej systém zaokrúhľovania cien, no aj tak si vraví svoje.To ešte nevie, že 10 halierniky už neexistujú? Potom sa iba zvrtla na opätku s vlastným vysvetlením, že si jej peniaze nechávame na tringelty. Tak a som o 10 halierov bohatšia. Ako mi je len dobre. Som zvedavá, čo bude stvárať po príchode eura, to jej budem vydávať kopu drobných.
Takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej, no zvyčajne podobné výstupy našich zákazníkov už iba prehliadam a kývnem nad nimi rukou. Ako sa vraví, rozčuľujem sa len do výšky svojho platu a ten môj za to skutočne nestojí... Aspoň sa mám niekedy na čom pobaviť.
