Počúvala som ten príbeh a bola som prekvapená. Toešte skutočne existujú ľudia, ktorí by dokázali nezištne pomôcť človeku vnúdzi? A najmä ak ide o špinavého bezdomovca, ktorý si žobral peniaze v Nitrepred Tescom zhruba 7 rokov dozadu.
Nebol starý, mal sotva 30 a už žobral na ulici.Každého hneď napadne, kde má rodičov a prečo nepracuje? Jeho odpoveďou vždybolo, LEBO... No jeden človek, možno skôr len zo zvedavosti, chcel zistiť, čodohnalo mladého človeka k takémuto zúfalstvu, keď sa dostal na okraj ľudskejspoločnosti.
Žil ako každý z nás, teda väčšina z nás. Malrodičov, ktorí sa oň starali, bol jedináčik a aj keď peňazí nikdy nebolonazvyš, nikdy mu nič nechýbalo. Až do chvíle, keď mal ukončiť strednúpriemyselnú školu sa stalo niečo, s čím nikdy nerátal. Rodičia zahynuli obajapri autonehode, keď sa vracali z práce domov. Polícia mu to prišla oznámiť,akoby sa to stávalo každý deň. Sotva 18- ročný chlapec zdedil byt, ale bol vňom úplne sám. Starí rodičia žili na druhom konci Slovenska a dúfali, žechlapec sa o seba postará sám. Aj im tak tvrdil. A potom sa to začalo,kamaráti, alkohol, postupne drogy. Bol ako v začarovanom kruhu, z ktorého sa užnevedel dostať. Nemal stálu prácu, iba dočasné brigády a peňazí čorazmenej Napokon predal aj byt.
Zrazu si uvedomil, akú hlúposť spravil. Ľutovalto, no už bolo neskoro. Snažil sa zamestnať, no šance boli slabé, všetci sabáli zamestnať človeka bez domova s pochybnou povesťou. možno sa aj málosnažil, ktovie? Rozhodne to nezabezpečení ľudia majú v živote ťažšie. Preto sarozhodol žobrať na ulici. Darilo sa mu aspoň čo to vyžobrať na jedlo,prespával, kde sa dalo.
Až ho raz jeden pán zlomil a tento mladýbezdomovec mu rozpovedal svoj životný príbeh. Pán bol majiteľom stavebnejspoločnosti a ponúkol mu prácu a ubytovanie. Ako prvé ho napadlo, že mu môžedať nižšiu mzdu, aj napriek tomu, že má maturitu. Samozrejme, nezabudol mupodotknúť, že jeden prešľap a letí. Bezdomovec sprvoti nechcel uveriť, no zapokus to stálo. Zamestnal ho ako pokrývača striech, kde sa mladý skutočnesnažil. Postupne sa z neho stal elektrikár, keďže mal na to príslušnévzdelanie. A stalo sa mu, v čo živote pomaly prestal dúfať. Našiel sipriateľku, s ktorou po ročnej známosti si kúpili byt, síce na hypotéku, ale takto už dnes robí väčšina mladých ľudí. Bol vďačný za svoj život neznámemupánovi, ktorý mu dal druhú šancu a stal sa ich svedkom na svadbe.
Keďže bol skutočne schopný pracovník, mal možnosťprestúpiť do väčšej firmy za vyšší zárobok, ale to nemohol svojmu anjelovistrážnemu spraviť. Jeho vďačnosť doteraz nepozná hraníc a vďaka nemu žije vpaneláku so svojou manželkou a ročným Matúškom. V živote existujú aj druhéšance, len sa ich treba chopiť a nikdy sa nevzdávať.