reklama

Panická porucha a moj život s ňou 2

Je to mu už vyše roka, čo som sem uverejnila článok o PP. Keďže mi prišla takmer stovka e-mailov, rozhodl asom sa napísať pokračovanie svojho príbehu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Príspevok o PP som sem napísala presne 16. augusta 2008. Je to teda už vyše roka a mnoho vecí sa za tú dobu udialo, zmenilo a mnohé ostalo tak ako predtým.

Po zverejnení môjho článku o PP som nastúpila do 5. ročníka na vysokej škole. Tešila som sa hádam viac ako ostatní, lebo konečne som mohla medzi spolužiakov prísť a necítiť žiadny strach. POstavila som sa k nim na chodbe, kde som po prvýkrát pocítila ten hrozný pocit paniky. Spolužiaci boli prekvapení, ako som sa zmenila, nebola som už vyplašená, nervózna a nemala som chuť ani utiecť. Takto som začala pravidelne chodiť do školy. Po troch mesiacoch od nástupu do školy sa môj lekár rozhodol mi znížiť dávky Seroxatu. z pôvodného užívania 2 tabliet Seroxatu denne, mi znížil dávku na 1 tabletu denne. Mala som s tým menšie problémy, ale s panikou sa to už porovnať nedalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ukončila som semester, začala som sa pripravovať na štátnice, písala som diplomovú prácu a bolo to dosť hektické obdobie. Navyše som zmenila bydlisko,začala som bývať s priateľom, čo mi veľmi prospelo, no zároveň prinášalo so sebou vlnu ďalších problémov hlavne s financiami. Obaja sme boli ešte študenti na VŠ a živili nás iba príležitostné brigády, no neraz aj pomoc priateľových rodičov. Často mi preblesklo hlavou, či sa mi znovu neobjaví PP, ale s veľkou pomocou priateľa, som to všetko zvládala. Podarilo sa mi ukončiť vysokú školu, no bolo veľmi ťažké nájsť si zamestnanie. To trochu naštrbilo moje sebavedomie a postupne som opäť začala upadať do depresie, lebo situácia sa mi zdala neriešiteľná. No žiadna kaša nie je taká horúca, ako sa navarí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas štúdia som sa zoznámila s miestnym katolíckym kňazom. Spracovávala som jeho dokumentáciu a často sme sa rozprávali, až som mu raz povedala celý môj životopis. Veľmi dobre sa mi s ním zhováralo, aj keď ja som sa práve za veriacu považovať nemohla, ale brala som ho skôr ako môjho dobrého priateľa, ktorému môžem čokoľvek povedať. A keďže som mala znovu problémy, čo ďalej s mojim životom po skončení školy, rozhodl asom sa mu zavolať. Stretli sme sa a po dlom rozhovore sa ma zrazu spýtal, či by som nechcel apracovať v Detskom domove a Domove sociálnych služieb pre mentálne postihnutých, kde som aj nastúpila. Znovu som mala pocit, že nie som pre tento svet zbytočná a moja práca ma nielen živí, ale aj napĺňa. Zrazu mám pocit, že život mi dal toho viac, ako by som si mohla myslieť. Bolo to v júni a odvtedy tam stále pracujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som spokojná so svojim životom, čo si všimol aj môj psychiater. Dohodli sme sa teda na vysadení liekov, samozrejme postupnom. No po mesiaci sa mi znovu začali prejavovať návaly úzkosti, paniky, dezorientácie, takže v liečbe som musela pokračovať ďalej. Nedokážem ešte byť bez liekov. Uvedomujem si, že som na nich závislá, ale radšej budem brať antidepresíva, ako sa zmietať v stavoch panickej poruchy.

V súčasnosti beriem 1 tabletku Seroxatu denne, opäť mám menšie problémy s vedľajšími účinkami Seroxatu, ale nie sú už tak silné, ako na začiatku liečby. Nerobím si však z toho ťažkú hlavu, že som ich vysádzanie ešte nezvládla, jednoducho moje telo a hlavne myseľ na to ešte neboli pripravené. Aj keď som prežívala a teda aj prežívam pekné obdobie- mám prácu, bývam s priateľom v podnájme a sami sa živíme, aj tak ešte podvedome cítim, že mám z toho strach a nie raz sa prichytím pri tom,a ko sa na veci pozerám čierno. Prepadá ma strach, či o prácu neprídem, čo ak nezvládneme splácať úver na byt, čo ak, čo ak, čo ak... Viem, že nemám na tieto veci myslieť, no nie je to také jednoduché, ako sa to vraví. Ale nevzdávam sa. Možno celý život budem viac prepadať strachu, zlým predtuchám, no napriek tomu si cením život taký, aký mám. Pochopila som, že nie som jediná n asvete, kto má tieto problémy a vaše e-maily mi to len dokázali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som vďačná za akýkoľvek ohlas, pripomienku, radu, alebo ak aj mňa sa pýtate, ako ďalej žijem. Práve preto som sa rozhodla zverejniť aj druhú časť. Všetkým, ktorí s touto chorobou zápasíte odkazujem jediné: Nikdy sa nevzdávajte!!! Nie všetko sa dá do konca premyslieť, ale všetko možno do konca vydržať. A tomu ja verím.

Adriána Fehérová

Adriána Fehérová

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stojím pri pouličnej lampe...ulica je prázdna...Iba osamelý chodec prešiel cez cestu.. Tlieskam mu...dokázal to... Zoznam autorových rubrík:  ŽivotZdravotníctvoVzťahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu